Navštívili sme staré centrum, zjavne ovplyvnené Európou. Staré budovy či katedrála Se namejú s Latinskou Amerikou veľa spoločného. Moc sa to neoplatí opisovať, pozrite si fotky na Picase :) Aspoň ako tak ovplyvnené je aspoň múzeum, kde sa na niektorých dielach črtá americká kultúra.
Kontrast k starému centru, tvoria mrakodrapy Sao Paula. Po vyštveraní sa na jeden z najvyšších a zároveň celkom starý (dokončený okolo roku 1945) sa nám naskytol neskutočný výhľad na stovky mrakodrapov. Boli sme síce tak vysoko, že niektoré časti ciest nebolo ani vidno (a svoju zásluhu na tom určite mal aj smog), no celkový dojem bol nezabudnuteľný. Neviem ani odhadnúť koľko mrakodrapov sa týčilo do výšky z každej strany – 600? 1000? 2000? Fakt neviem, ale bolo to veľmi veľa.
Krása Sao Paula spočíva aj v tom, že je veľmi rôznorodé, vďaka veľkým komunitám iných národností ako Číňania, Arabi, Taliani a najmä Japonci. V Sao Paule sa nachádza najväčšia komunita Japoncov na svete, teda mimo územia Japonska, samozrejme – žije tu až 2,5 milióna Japoncov. Nemohli sme teda vynechať Japonskú štvrť. Čo by ste očakávali nejakú Miletičku, tak ste na omyle.
Táto štvrť je ako mesto v meste, alebo skôr krajina v meste. Všetko je Japonské; obchody majú japonský tovar - japonské cestoviny, sladkosti, korenia, čaje, jogurty, dokonca aj nanuky. Všade sú len japonské reštaurácie so sushi, ľudia hovoria po japonsky (veľa z nich iba po japonsky), z hračkárstiev na vás zízajú hrdinovia japonských kreslených seriálov, v suveníroch majú samurajské meče a bojových hrdinov a na ulici majú ešte aj gýčovité lampióniky, ktoré poznáme z filmov. Verím, že Japonci sa tu cítia ako doma.
Ako sa však cíti Brazílčan? Alebo skôr – kto je a ako vyzerá Brazílčan? Na túto odpoveď neexistuje odpoveď. Brazílčan môže byť mulat, beloch, černoch alebo aziat. Videli sme malinkých a vysokých, tučných i chudých... Každý môže byť Brazílčan (a dokonca vraj ani nemusíte hrať futbal :) )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára