Asi po hodinke prišla na rad škola samby. Usmievali sa, natriasali sa a tancovali ako o dušu; ľudia pod pódiom sa bavili a ja som pochopil, prečo sú brazílske karnevale také obľúbené a pritiahnu turistov zo všetkých kútov sveta.
Po tomto tanečnom čísle nasledovalo ďalšie číslo, ktoré mi celkom zreteľne pripomínalo časy pionierov a komunizmu, aj keď som si ich odžil asi len 2 roky :)
Na pódiu sa zjavilo asi šesť dvojíc oblečených v modrých košeliach s veľkými červenými šatkami uviazanými pod krkom.
To by nebolo to najhoršie, pretože oni navyše začali tancovať, čo bolo niečo neuveriteľne nudné – niečo ako spoločenské tance zmiešané s polkou... Ľudia rozpálení zo Samby sa razom zmenili na kocky ľadu - dramaturg tohto večera by si rozhodne honorár nezaslúžil. (aj keď úprimne- pochybujem, že by mali dramaturga)
Na druhej strane sme však mali čas sa najesť a pochodiť stánky s prezentáciami regiónov a miest Brazílie, čiže to nebolo také zlé :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára