Po trampotách na stanici v Sao Paule sme nastúpili do autobusu a zjedli svoje ťažko odnesené jedlo. Zaspal som celkom rýchlo – predsa len viac ako desať dní na konferencií mi dalo zabrať.
Po pár hodinách sa dostávame na stanicuv Riu, avšak predsa len sa mi nezdá, že by sme sa tak rýchlo dostali do Ria. Spýtam sa Manry, ktorá strávila v Brazílii 3 mesiace a tá s istotou odpovedá, že sme v Riu.
Zbalíme si tých pár vecí, ktoré sme v autobuse mali a vystupujeme von. Podozrivé však je, že táto stanica nevyzerá bohvieako reprezentatívne, zvlášť keď ide o niekoľko-miliónové mesto... Navyše nikto nám našu batožinu nevykladá a batožinový priestor je zavretý. Hľadáme teda nejaký názov stanice – no márne. Nakoniec sa Deisi svojou lámanou portugalčinou opýta šoféra, či už sme v Riu. Ten sa zasmeje a odpovedá, že to ešte dve hodiny potrvá.
Zamračíme sa na Manry, vrátime sa do autobusu, ľahneme si a pokračujeme v spánku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára