Hneď ako som sa dozvedel, že som bol zvolený za MC VP Finance v AIESEC in Ecuador (po slovensky viceprezident pre financie AIESECu v Ekvádore) som začal vybavovať rôzne potrebné veci ako sú víza, očkovania, letenky.
Ako to býva, nezaobišlo sa to bez komplikácií.
Čo sa týka leteniek, tak to bol ten najmenší problém. Keď zaplatíš, tak letíš :) Keďže som však nechcel platiť 1350 Eur za jednosmernú letenku, akú mi vyhľadalo pri prvom hľadaní, rozhodol som sa hľadať ďalej. Ako som kombinoval rôzne spoločnosti a spojenia, cena mi klesla na 830 a neskôr dokonca na 560 tisíc. Nakoniec som objavil spojenie Viedeň- Madrid- Quito za 430 tisíc korún vrátane poplatkov, čo oproti prvej cene bola len tretina.
Komplikácia v tomto prípade bola len tá, že som si mohol nabaliť iba 20 kg, čo sa mi ale s malými problémami podarilo :)
Kupovať letenky odporúčam cez Pelikán. Je to reklama, viem, ale skutočne som nikdy nenašiel lacnejšiu letenku cez inú službu (vrátane českých alebo svetových) ako cez Pelikán.
Komplikácia v tomto prípade bola len tá, že som si mohol nabaliť iba 20 kg, čo sa mi ale s malými problémami podarilo :)
Kupovať letenky odporúčam cez Pelikán. Je to reklama, viem, ale skutočne som nikdy nenašiel lacnejšiu letenku cez inú službu (vrátane českých alebo svetových) ako cez Pelikán.
Trik bol vlastne v tom, kúpiť si letenku oddelene. T.j. kúpiť si jednu do Madridu
a potom jednu z Madridu do Quita.
Toto (ako som neskôr zistil) funguje na celú Južnú Ameriku - či letíte do Brazílie, Kolumbie alebo na Kubu, všetky najlacnejšie spoje lietajú z Madridu. A ak sa dokážete zbaliť do 20 kíl (na vnútro-európsku prepravu do Madridu), resp. zaplatíte asi 75 Eur za extra kufor a potom si kúpite letenku z Madridu, kamkoľvek do Latinskej Ameriky, zaručene Vás to bude stáť menej ako jedna letenka priamo z Viedne, alebo Bratislavy. Pozrite si koľko stoja letenky do Madridu tu:
a potom jednu z Madridu do Quita.Toto (ako som neskôr zistil) funguje na celú Južnú Ameriku - či letíte do Brazílie, Kolumbie alebo na Kubu, všetky najlacnejšie spoje lietajú z Madridu. A ak sa dokážete zbaliť do 20 kíl (na vnútro-európsku prepravu do Madridu), resp. zaplatíte asi 75 Eur za extra kufor a potom si kúpite letenku z Madridu, kamkoľvek do Latinskej Ameriky, zaručene Vás to bude stáť menej ako jedna letenka priamo z Viedne, alebo Bratislavy. Pozrite si koľko stoja letenky do Madridu tu:
Víza boli celkom v pohodičke – na konzuláte vo Viedni boli naozaj prístupný a po poslaní dokumentov mailom, som si urobil výlet do Viedne a v polke apríla som si vyzdvihol svoje víza. Mimochodom číslo mojich víz je 2008/001. Konzul zareagoval na moje prekvapenie a vysvetlil, že odkedy sa zrušili víza pre cestovanie do Ekvádoru na kratšiu dobu, veľa žiadostí o pracovné alebo Cultural Excange (ktoré mám ja) víza nemajú.
Očkovanie bol nakoniec najťažší oriešok. Zaočkovať sa totiž pred cestou nie je maličkosť. Ani čo sa týka finančnej stránky ani čo sa týka času, ktorý na to človek potrebuje. Iste, že som mal nejaké informácie z internetu, ale nechcel som nič nechať na náhodu a tak som zašiel na Ústav cudzokrajných chorôb v Bratislave na Americkom námestí. Ešte predtým ma zopár ľudí varovalo, že sú súkromníci a všetko si človek platí. Pravda.
Pekná recepcia, krásne vymaľované steny, automat na vodu, CD prehrávač a kožené kreslá v čakárni ma hneď od začiatku presvedčili, že nie som v štátnom zariadení. Ešte pred pár rokmi patrilo vtedy ešte Oddelenie cudzokrajných chorôb pod Fakultnú nemocnicu, avšak neskôr sa rozhodli osamostatniť. Také malé zamyslenie – prečo nemocnica dovolí osamostatnenie sa práve oddeleniu, ktoré bez pochyby ako jedno z mála produkuje a „nepožiera“ peniaze nás daňovníkov, zostáva pre mňa záhadou. :( Ale táto téma asi patrí niekam inam.
Ak Vás zaujíma celá procedúra, keď sa chystáte vycestovať do pre nás exotickej krajiny, ak nie preskočte zo tri odstavce :)
Po prvom vyšetrení (asi 580sk) mi primárka poradila, čo všetko sa dá u nich zaočkovať a čo je potrebné a čo odporúčané pre krajinu kam sa chystám. Keďže som sa rozhodol, že obetujem o pár tisíc viac a nebudem mať stresy, že dostanem nejakú superexotickú chorobu, nechal som sa očkovať proti všetkému čo sa odporúča. Konkrétne hepatitída A, B, meningitída, brušný tífus, besnota (čo som celkom zvažoval, ale keď tu vidím toľko voľne behajúcich psov, tak ani nelutujem) a pre nás asi najnebezpečnejšia žltá zimnica. Práve s poslednou vakcínou bolo najviac problémov. Všetky ostatné boli bez problémov, ak nerátam, že ich bolo treba vhodne načasovať. Keďže po očkovaní proti žltej zimnici sa nemôže očkovať proti ničomu inému, zákonite muselo prebehnúť toto očkovanie posledné.
Keď som prišiel na predposledné očkovanie, sestrička, ktorá mi pichala Verorab - proti besnote, sa ma pýtala kam idem a ja že do Ekvádoru. A či už som očkovaný proti žltej zimnici. A ja odpovedám, že „nie, ale o tri týždne prídem na očkovanie“. Zdesene na mňa pozrela a pýta sa: „a na ako dlho idete?“ „Približne na 13 mesiacov.“ Vtedy jej zdesenie dosiahlo vrchol a prerástlo do ľútosti v jej očiach. „A viete, že nemáme žiadne vakcíny proti žltej zimnici?“ „No, tak to som nevedel. A kedy majú prísť?“ „Sľubujú nám ich už mesiac, ale možno ku koncu apríla. Skúste sa ešte opýtať na recepcii, či nejaké náhodou ešte nemáme.“ Stále celkom pokojný idem na recepciu, odkiaľ ma posielajú ku hlavnej sestre. Tá ma celkom smutne informuje, že nemajú nič, pretože v Brazílii bola epidémia Žltej Zimnice, takže producent poslal všetky zásoby do Brazílie. Pýtam sa či sa to nedá zohnať inde a ona, že nie, ani v Rakúsku, Poľsku, či Česku. Dokonca aj z Británie im už volali, či nemajú nejaké zásoby.
Hovorím si „No super.“ Ale stále je nádej, že im prídu do konca apríla.
O dva týždne prichádzam a zisťujem, že nič neprišlo. Začínam byť nervózny. Rozprávam sa s hlavnou sestrou, ktorá mi sľubuje, že ak zoženú nejaké vakcíny, určite jednu pre mňa odloží.
2. mája prichádzam na tretiu dávku očkovania proti besnote a sestra mi hovorí, že vakcínu proti žltej zimnici nemajú. Idem si teda k hlavnej sestre kúpiť Verorab a keď sa pýtam na žltú zimnicu, oznamuje mi že nič ešte neprišlo. Potom na mňa pozrie a pýta sa: „Ako sa voláte?“ „Barok Ivan“ „Ááá, jasné to ste vy, to ste mali hneď povedať“. Vyťahuje zo zadnej časti chladničky jedinú vakcínu proti žltej zimnici, ktorú majú. Vysvetlila mi, že niekto si ju objednal, nakoniec neprišiel a ona si spomenula na mňa a odložila mi ju. Som milo prekvapený a celkom šťastný.
Po zaočkovaní dostávam od sestry letáčik a začínam chápať zdesenie sestry z pred pár týždňov – zisťujem, že žltá zimnica je celkom sviňa choroba a je nebezpečná najmä pre ľudí pochádzajúcich z krajín, kde sa nevyskytuje – okrem iného celkom podstatná vec – úmrtnosť pre cudzincov je až 60 percent. Našťastie desať dní po zaočkovaní ma človek skoro stopercentnú ochranu. Uf :)
Po prvom vyšetrení (asi 580sk) mi primárka poradila, čo všetko sa dá u nich zaočkovať a čo je potrebné a čo odporúčané pre krajinu kam sa chystám. Keďže som sa rozhodol, že obetujem o pár tisíc viac a nebudem mať stresy, že dostanem nejakú superexotickú chorobu, nechal som sa očkovať proti všetkému čo sa odporúča. Konkrétne hepatitída A, B, meningitída, brušný tífus, besnota (čo som celkom zvažoval, ale keď tu vidím toľko voľne behajúcich psov, tak ani nelutujem) a pre nás asi najnebezpečnejšia žltá zimnica. Práve s poslednou vakcínou bolo najviac problémov. Všetky ostatné boli bez problémov, ak nerátam, že ich bolo treba vhodne načasovať. Keďže po očkovaní proti žltej zimnici sa nemôže očkovať proti ničomu inému, zákonite muselo prebehnúť toto očkovanie posledné.
Keď som prišiel na predposledné očkovanie, sestrička, ktorá mi pichala Verorab - proti besnote, sa ma pýtala kam idem a ja že do Ekvádoru. A či už som očkovaný proti žltej zimnici. A ja odpovedám, že „nie, ale o tri týždne prídem na očkovanie“. Zdesene na mňa pozrela a pýta sa: „a na ako dlho idete?“ „Približne na 13 mesiacov.“ Vtedy jej zdesenie dosiahlo vrchol a prerástlo do ľútosti v jej očiach. „A viete, že nemáme žiadne vakcíny proti žltej zimnici?“ „No, tak to som nevedel. A kedy majú prísť?“ „Sľubujú nám ich už mesiac, ale možno ku koncu apríla. Skúste sa ešte opýtať na recepcii, či nejaké náhodou ešte nemáme.“ Stále celkom pokojný idem na recepciu, odkiaľ ma posielajú ku hlavnej sestre. Tá ma celkom smutne informuje, že nemajú nič, pretože v Brazílii bola epidémia Žltej Zimnice, takže producent poslal všetky zásoby do Brazílie. Pýtam sa či sa to nedá zohnať inde a ona, že nie, ani v Rakúsku, Poľsku, či Česku. Dokonca aj z Británie im už volali, či nemajú nejaké zásoby.
Hovorím si „No super.“ Ale stále je nádej, že im prídu do konca apríla.
O dva týždne prichádzam a zisťujem, že nič neprišlo. Začínam byť nervózny. Rozprávam sa s hlavnou sestrou, ktorá mi sľubuje, že ak zoženú nejaké vakcíny, určite jednu pre mňa odloží.
2. mája prichádzam na tretiu dávku očkovania proti besnote a sestra mi hovorí, že vakcínu proti žltej zimnici nemajú. Idem si teda k hlavnej sestre kúpiť Verorab a keď sa pýtam na žltú zimnicu, oznamuje mi že nič ešte neprišlo. Potom na mňa pozrie a pýta sa: „Ako sa voláte?“ „Barok Ivan“ „Ááá, jasné to ste vy, to ste mali hneď povedať“. Vyťahuje zo zadnej časti chladničky jedinú vakcínu proti žltej zimnici, ktorú majú. Vysvetlila mi, že niekto si ju objednal, nakoniec neprišiel a ona si spomenula na mňa a odložila mi ju. Som milo prekvapený a celkom šťastný.
Po zaočkovaní dostávam od sestry letáčik a začínam chápať zdesenie sestry z pred pár týždňov – zisťujem, že žltá zimnica je celkom sviňa choroba a je nebezpečná najmä pre ľudí pochádzajúcich z krajín, kde sa nevyskytuje – okrem iného celkom podstatná vec – úmrtnosť pre cudzincov je až 60 percent. Našťastie desať dní po zaočkovaní ma človek skoro stopercentnú ochranu. Uf :)
Zaočkovaný, s vízami a letenkou sa teda lúčim so Slovenskom a 8.júna úspešne odlietam z Viedenského letiska smer Madrid a prestup na lietadlo do Quita.
9. mája sa posledný krát dotýkam Európy a odlietam do Latinskej Ameriky.
---
Toto je celkom sranda: Nechajte sa inšpirovať kam poletíte :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára