Cesta autobusom mestskej hromadnej dopravy v Quite je zväčša klasická ako kdekoľvek na svete. Zaplatíte 25 centov, usadíte sa na nie veľmi pohodlnú sedačku a veziete sa.
Čo je však špecifické je pridaná hodnota cesty, ktorú dostanete zadarmo. Je ňou „autobumenie“ - čiže autobusové umenie - predstavenie, ktoré sa v autobusoch odohráva. Malý háčik je len to, že nikdy neviete čo budú hrať a kto bude hercom.
Najčastejšie môžete zažiť predavačov vody alebo chipsov, ktorých predstavenie je veľmi efektívne a krátke, bez žiadneho umeleckého zážitku. O niečo kreatívnejší sú predavači lízatiek a žuvačiek. Buď Vám povedia krátku story o tom, prečo vlastne predávajú lízatká (kvôli charite, štúdiu...) a tí menej jazykovo nadaní aspoň pripravia zvýhodnené multi-balíčky. Opäť možno vidieť kreativitu predajcov – tí kvalitnejší majú pripravené balíčky vopred – napríklad päť zlepených lízatiek. Predavači mandariniek alebo hrozna, netreba ani veľmi spomínať, keďže ich slovná zásoba sa obmedzuje na opakovanie slovného spojenia one dollar.
Ďalšou skupinou sú predavači diskov. Okrem CD-čiek s relaxačno, či ekvádorskou tradičnou hudbou predávajú aj disky s filmami alebo PC programami. Najnepochopiteľnejší sú však predavači CD encyklopédií, ktorí majú na výber len jediný produkt, ktorý predávajú do omdletia.
Skutočný umelci majú najnižšie náklady na prevádzku, keďže používajú svoj talent, alebo niekedy „talent“. Flautisti, speváci, niekedy aj slepí speváci vedia naozaj spríjemniť cestu.
Toto mi naozaj bude doma chýbať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára