tag:blogger.com,1999:blog-73284998949121098842024-03-05T08:27:19.851-05:00O Ekvádore, Latinskej Amerike a ľudoch... :)Ekvador a Latinská AmerikaUnknownnoreply@blogger.comBlogger30125tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-6620575996316463542008-12-08T14:04:00.004-05:002010-11-05T07:31:31.917-05:00Úsmev za dolárOkrem tradičných predajcov sa občas v autobusoch objavia aj predavači nečakané prekvapenia, predávajúci veľmi divné veci.<br /><br />Takýmto predavačom bol aj hluchonemý predajca zápisníčka s kalendárikom. Vlastne to bol opäť multi-balíček zápisníčka a pera. Začal vysvetľovať čo a prečo predáva, no nebolo mu moc rozumieť vzhľadom na svoj handicap.<br /><br />Neplánoval som si nič kúpiť, no povedal som si, že možno mu ten dolár pomôže a mňa nezabije. Kúpil som si teda zápisníček a pero. Zaplatil som a prišlo niečo čo som neočakával. Predavač sa na mňa usmial. Jeho úsmev sa totiž odrážal aj v jeho očiach, ktoré hovorili niečo ako úprimné ďakujem.<br /><br />Rozbalil som si balíček a otvoril zápisníček. Stránky sú z najtenšieho možného papiera, na ktorý sa asi ťažko niečo napíšem. No a čo. Priestor na vizitku je malý. No a čo. Kalendár je po čínsky. No a čo. Čínsky kalendár je navyše len na tri mesiace. No a čo. Ja som dostal jeden neskutočný úsmev.<br /><br />Zvláštne. Jeden jediný úsmev, ktorý mi rozsvietil celý deň. Jediný úsmev, na ktorý nikdy nezabudnem. To nebol úsmev za dolár, ale úsmev za milión.<br /><br />Ďakujem.<br /><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=4b5478c6" target="_top"><img src="http://www.pelikan.sk//media/675756/450x200%20sofia.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=4b5478c6" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-73451877789253280542008-12-08T14:04:00.003-05:002010-11-05T07:21:41.714-05:00Deti predavači a zabávači<a href="http://www.pelikan.sk?a_aid=ib01pelikan&a_bid=d52ee232" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60 pariz jun.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border:0" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=d52ee232" width="1" height="1" alt="" /><br /><br />Okrem dospelákov, pracuje v Ekvádore bohužiaľ aj množstvo detí. Tie šťastnejšie, ktoré sa vyhli práci na banánovej plantáži, pracujú na uliciach alebo v autobusoch ako predavači alebo zabávači. Predávajú žuvačky, cukríky, čokoládky, ruže.<br /><br />Šikovnejší predvádzajú svoje kúsky na prechode počas „červenej“ a následne vyberajú príspevky od vodičov- žonglovanie, mlynské kolá alebo ohňovú šou večer je možné vidieť na každej väčšej križovatke.<br /><br />Niekedy pracujú deti ako vyberači cestovného v autobusoch, oblečené dokonca v uniformách autobusovej spoločnosti.<br /><br />Najmä v poslednom prípade, no platí to všeobecne, neviem pochopiť ako je možné, že toto dopustia. Kto? Neviem. Keď už nie rodičia, ktorých niekedy už deti nemajú, tak aspoň neziskovky, politici, spoločnosť.<br /><br />Do prčic, v týchto prípadoch si človek uvedomuje svoju skoro-bezmocnosť. A tiež, čo všetko má.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-83470053797463226322008-12-08T13:48:00.003-05:002010-11-05T07:20:43.638-05:00Autobumenie<a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/728x90.gif" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" alt="" width="1" height="1" /><br />Cesta autobusom mestskej hromadnej dopravy v Quite je zväčša klasická ako kdekoľvek na svete. Zaplatíte 25 centov, usadíte sa na nie veľmi pohodlnú sedačku a veziete sa.<br /><br />Čo je však špecifické je pridaná hodnota cesty, ktorú dostanete zadarmo. Je ňou „autobumenie“ - čiže autobusové umenie - predstavenie, ktoré sa v autobusoch odohráva. Malý háčik je len to, že nikdy neviete čo budú hrať a kto bude hercom.<br /><br />Najčastejšie môžete zažiť predavačov vody alebo chipsov, ktorých predstavenie je veľmi efektívne a krátke, bez žiadneho umeleckého zážitku. O niečo kreatívnejší sú predavači lízatiek a žuvačiek. Buď Vám povedia krátku story o tom, prečo vlastne predávajú lízatká (kvôli charite, štúdiu...) a tí menej jazykovo nadaní aspoň pripravia zvýhodnené multi-balíčky. Opäť možno vidieť kreativitu predajcov – tí kvalitnejší majú pripravené balíčky vopred – napríklad päť zlepených lízatiek. Predavači mandariniek alebo hrozna, netreba ani veľmi spomínať, keďže ich slovná zásoba sa obmedzuje na opakovanie slovného spojenia one dollar.<br /><br />Ďalšou skupinou sú predavači diskov. Okrem CD-čiek s relaxačno, či ekvádorskou tradičnou hudbou predávajú aj disky s filmami alebo PC programami. Najnepochopiteľnejší sú však predavači CD encyklopédií, ktorí majú na výber len jediný produkt, ktorý predávajú do omdletia.<br /><br />Skutočný umelci majú najnižšie náklady na prevádzku, keďže používajú svoj talent, alebo niekedy „talent“. Flautisti, speváci, niekedy aj slepí speváci vedia naozaj spríjemniť cestu.<br /><br />Toto mi naozaj bude doma chýbať.<br /><div style="text-align: right;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=921ef045" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/kralovskyvyber250x250.gif" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=921ef045" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-38175801397608473352008-10-23T18:39:00.005-05:002010-11-05T07:18:47.963-05:00Odvrátená tvár...<a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/468x60%20sk%20low.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" alt="" width="1" height="1" /><br />Čo je Rio? – krásne pláže Copacabana, Ipanema; svetoznámz karneval; kopec Suger Loaf, ktorý vyrastá akoby z ničoho nič; uchvacujúca socha Krista... to však nie je všetko.<br /><br />Ak som písal, že hlavná autobusová stanica v Riu nie je nič moc, nie je to až také zlé – predsa len, ohyzdné budovy máme aj na Slovensku. No nie je to nič v porovnaní s tým čo uvidíte na pláži, v parkoch, v centre mesta, o známych obručiach biedy ktoré sú naokolo ani nevraviac ...<br />... ľudia - úbohí, chudobní, hladní, chorí, špinaví, občas opití alebo nadrogovaní, sediaci, ležiaci, spiaci, možno mŕtvy. Dá sa opäť povedať, že aj u nás, alebo všade vo svete sa takí nájdu. Určite. Avšak silne pochybujem, že niekde je ich tak veľa ako v Riu. Stovky, tisíce či desaťtisíce? Nie, stotisíce až milióny...<br /><br /><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/3SuXWgHLLCbl9Ep9zaM5RA"><img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SL4MNUMIiGI/AAAAAAAABvU/Yb7Km-Vqnoo/s288/DSC03181.JPG" align="right" /></a> Ako príklad uvediem našu nedeľnú prechádzku starým mestom. Budovy sú opäť raz úchvatné – staré sa mieša s novým a vytvára príjemnú atmosféru mesta. Aké je však naše prekvapenie, keď sa dostávame do oblasti s bankami, obchodmi a McDonaldom. Keďže je nedeľa, všetko je pozatvárané, no pred obchodmi, bankami i McDonaldom sa tlačia ľudia. Nie však v radoch, nečakajú na tovar alebo jedlo. Tlačia sa na zemi... Jeden vedľa druhého. Pod sebou kartón, namiesto vankúša kartón a prikrytí sú kartónom, tí šťastnejší majú tenkú špinavú deku. Schúlení do klbka od zimy, aj keď nie je vôbec zima. Ak majú náhodou otvorené svoje krvou podliate oči, vyzerajú smutne, unavene, unudene, rezignovane a ťažko v nich nájsť čo i len iskierku nádeje na zlepšenie.<br /> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/ahX-d-Gl2PzDAOz-SaaLmQ"><img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SL4PqQdgBpI/AAAAAAAABxg/Xd0mGlmJxaQ/s288/DSC03241.JPG" align="right" /></a><br /><br />Ak sa pozeráte na „zástup“ ležiacich a nedávate pozor, môže sa Vám ľahko stať, že stúpite do výkalov či moču týchto ľudí. Ak sa ich snažíte odfotiť, môže sa Vám ľahko stať, že to bude posledná fotografia, ktorú ste urobili s Vašim foťákom. A ak sa to všetko snažíte pochopiť, môže sa Vám ľahko stať, že nenájdete vysvetlenie.<br />Najväčší kontrast Brazílie – krásne majestátne budovy a pod nimi zúbožení ľudia.<br />Smutná, ťažko stráviteľná, nezabudnuteľná a takmer neriešiteľná .. aj taká je situácia ľudí v Brazílii.<br /><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-8222895659451157142008-10-23T18:11:00.004-05:002010-11-05T07:16:12.430-05:00Stanica v RiuAk som spomínal, že predošlá Fake stanica nevyzerala bohvieako reprezentatívne, o naozajstnej stanici v Riu sa dá povedať to isté :)<br />Je pravdou, že príchod do akéhokoľvek mesta o 3. hodine ráno nie je najlepší nápad, no predsa len od Ria by som očakával trošku menej nebezpečne vyzerajúcu stanicu. Takisto architektúra stanice niekoľkomiliónového mesta, ak sa to tak vôbec dá nazvať by mohla byť o trošku krajšia ako Bratislavská autobusová stanica.<br /><br />Na celej stanici bolo asi 15 ľudí z toho osem z nich na nás kričali, aby sme si vybrali práve ich taxislužbu. Nakoniec sme sa pre jednu z nich rozhodli a odišli hľadať si hostel.<br /><br />Poznámka :<br />Keď sme o pár dní z Ria odchádzali v rozumom čase (nie o tretej v noci), nevyzerala stanica až tak nebezpečná. No ani prívetivou či sympatickou stanicou by som ju určite nenazval :)<br /><br /><a href="http://www.pelikan.sk?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/468x60 sk low.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border:0" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" width="1" height="1" alt="" />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-30286598839371434042008-10-23T16:41:00.002-05:002010-11-05T07:15:50.886-05:00Fake stanica(čítaj: fejk stanica = nepravá stanica)<br /><br />Po trampotách na stanici v Sao Paule sme nastúpili do autobusu a zjedli svoje ťažko odnesené jedlo. Zaspal som celkom rýchlo – predsa len viac ako desať dní na konferencií mi dalo zabrať.<br /><br />Po pár hodinách sa dostávame na stanicuv Riu, avšak predsa len sa mi nezdá, že by sme sa tak rýchlo dostali do Ria. Spýtam sa Manry, ktorá strávila v Brazílii 3 mesiace a tá s istotou odpovedá, že sme v Riu. <br /><br />Zbalíme si tých pár vecí, ktoré sme v autobuse mali a vystupujeme von. Podozrivé však je, že táto stanica nevyzerá bohvieako reprezentatívne, zvlášť keď ide o niekoľko-miliónové mesto... Navyše nikto nám našu batožinu nevykladá a batožinový priestor je zavretý. Hľadáme teda nejaký názov stanice – no márne. Nakoniec sa Deisi svojou lámanou portugalčinou opýta šoféra, či už sme v Riu. Ten sa zasmeje a odpovedá, že to ešte dve hodiny potrvá.<br /><br />Zamračíme sa na Manry, vrátime sa do autobusu, ľahneme si a pokračujeme v spánku.<br /><br /><a href="http://www.pelikan.sk?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/468x60 sk low.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border:0" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" width="1" height="1" alt="" />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-15510365674085368112008-10-01T19:39:00.004-05:002010-11-05T07:15:10.574-05:00Toaster Story<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghwcfr1e4OidVLvpet68PKNKpgGvVdF0Cg3GqzTPrNrhY7DdcqIe14T6TvMqaupdew5iacBBPOZ3cpzQLXubcJE4qsXLUK2WCN0detvT9qwbYhVrvMH7rGnZClGbLiDvzie2YUXhmvNZQ/s1600-h/aeg-electrolux-toaster-at-3030-buon-giorno.jpg"><img style="float: right; margin: 0pt 0pt 10px 10px; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghwcfr1e4OidVLvpet68PKNKpgGvVdF0Cg3GqzTPrNrhY7DdcqIe14T6TvMqaupdew5iacBBPOZ3cpzQLXubcJE4qsXLUK2WCN0detvT9qwbYhVrvMH7rGnZClGbLiDvzie2YUXhmvNZQ/s200/aeg-electrolux-toaster-at-3030-buon-giorno.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5252351678873681730" border="0" /></a><br />Na konferencii IC sme dostali toaster od partnera AIESECu a celkom nás to potešilo, keďže si môžeme od teraz robiť toasty v našej kancelárii. Na počesť mesta, kde sa konal IC, sme ho pomenovali Paulo. Po skončení IC, sme mali ešte 5 dní do odletu a tak sme sa rozhodli stráviť pár dní v Rio de Janeiro. (Fakt netuším ako to správne vyskloňovať)<br /><br />Autobus nás zaviezol na stanicu v Sao Paule a celkom rýchlo sme si kúpili lístky do Ria. Keďže sme mali ešte hodinku času rozhodli sme sa najesť v jednom z množstva fast foodov, no nanešťastie práve tento fast food nebol príliš fast. (Ešte, že bol aspoň food :))<br />Keďže sme si jedlo vyberali celkom dlho a neskôr sme čakali ešte dlhšie, keď bolo naše jedlo hotové, s hrôzou sme zistili, že máme menej ako 10 minút do odchodu autobusu. Na rýchlo sme si nechali zabaliť jedlo a so všetkou batožinou utekali na naše nástupište.<br /><br />Sedeli sme blízko slovenskej delegácie (v počte dvaja) a tak som sa takisto na rýchlo s nimi rozlúčil a prehodil pár slov, otočil som sa a ... nikto. Celá delegácia Ekvádoru bola preč. No paráda. V diaľke som ešte uvidel ruksak Manry a tak som sa rozbehol tým smerom.<br />Aj keď ono to nebolo také jednoduché, keďže som mal veľký kufor, malý kufrík na počítač, ruksak na pleciach, v rukách mini-pizzu a pohár Spritu a navyše mi ostal ešte aj toaster Paulo. Už samotný akt utekania by bol ťažký aj s jedným kufrom a ruksakom, nie ešte s mojou výbavou. Pár krát som sa v behu nedobrovoľne zastavil aby som pozbieral spadnuté veci (najmä Paulo si užil svoje) a očkom stále sledoval zelený ruksak Manry.<br /><br />Zrazu som sa však ocitol na križovatke troch ciest terminálu a mal som si vybrať kade ísť, keďže Manry sa mi pri ďalšom páde toastra Paula na zem stratila. Dlho som neváhal a vybral si (logicky) cestu, ktorá smerovala na nástupištia.<br />„Potešilo ma“, že nemajú eskalátor smerom dolu, a tak som celý náklad zniesol dolu. V polke schodov mi pomohol chlapík, ktorý zdvihol môj úbohý padnutý toaster a zniesol mi ho dolu.<br />Keď som zbehol dolu, videl som veľa nástupíšť no nikde nikto koho by som poznal. Zastavil som teda niekoho a svojou lámanou španielčinou sa opýtal na číslo svojho stanovišťa. Vzhľadom na fakt, že v Brazílii sa hovorí po portugalsky, moja nádej – veď je to podobný jazyk, snáď pochopia – zhasla veľmi rýchlo. Skúsil som to s angličtinou a na tretí pokus som našiel človeka ktorý mi vysvetlil, že nástupištia sú delené na čísla 1-60 a 61-tuším 120 a samozrejme, že ja som si vybral to nesprávne. A na hodinkách bolo minútu do odjazdu autobusu.<br />Odtrepal som svoju batožinu opäť hore (našťastie eskalátorom) a bežal na susednú skupinu nástupiští. Opäť som zbehol schody nadol a dostal sa na správne miesto. Naproti mi bežali Piotr s Deisi, ktorí sa rozhodli ísť ma hľadať. Boli celkom v strese (predsa len mal som lístok aj pre Deisi :)), možno ešte viac ako ja.<br /><br />Piotr: „Kde si bol?“ (hlasným rozrušeným hlasom)<br />Ja: „Checkoval som si ešte maily v internetovej kaviarni“ (odpovedám kľudne)<br />Piotr and Deisi naraz: „ČOŽE???“ (v očiach im čítam zdesenie a to, že pochybujú o mojom mentálnom zdraví)<br />Ja: nechávam ich chvíľku v zdesení a dodám už svojím, v tom čase tiež rozrušeným, hlasom „Jasné, že nie!“ a vysvetľujem čo sa stalo, bežiac na naše nástupište.<br /><br />Nakoniec to dopadlo celkom fajn, stihli sme autobus, vyplnili sme lístok, ošahali nás či nemáme zbrane, prešli okolo nás nástrojom na zisťovanie či nemáme niečo kovové čo neobjavili predtým a púšťajú nás dnu. (Krabicu s Paulom nám neskontrolovali a keby sme mali zbrane v nej, ani by si to nevšimli... Ponaučenie: Každý systém môže zlyhať zásluhou ľudského faktoru)<br /><br />Ponaučenie z môjho príbehu – keď bežíte na autobus, nebežte s toastrom. Ak bežíte s toastrom, priviažte si ho na batožinu a nenechajte ho na nej voľne položený. Ak nemáte čas, proste len bežte – toaster to prežije. (Aspoň náš Paulo to prežil, aj keď vďaka inému napätiu ho v Ekvádore nemôžeme používať :) )<br /><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /><br /><div style="text-align: right;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/468x60%20sk%20low.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-80917494670559035062008-10-01T14:27:00.002-05:002010-11-05T07:14:32.591-05:00Samba vs. Pionierske tance<div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/468x60%20sk%20low.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=37317a7e" alt="" width="1" height="1" /><br /></div>Počas brazílskeho večera nás zaviedli na miesto s množstvom stánkov s jedlom a s pódiom vo výške asi 3 metre, kde prebiehali rôzne vystúpenia.<br />Asi po hodinke prišla na rad škola samby. Usmievali sa, natriasali sa a tancovali ako o dušu; ľudia pod pódiom sa bavili a ja som pochopil, prečo sú brazílske karnevale také obľúbené a pritiahnu turistov zo všetkých kútov sveta.<br /><br />Po tomto tanečnom čísle nasledovalo ďalšie číslo, ktoré mi celkom zreteľne pripomínalo časy pionierov a komunizmu, aj keď som si ich odžil asi len 2 roky :)<br />Na pódiu sa zjavilo asi šesť dvojíc oblečených v modrých košeliach s veľkými červenými šatkami uviazanými pod krkom.<br />To by nebolo to najhoršie, pretože oni navyše začali tancovať, čo bolo niečo neuveriteľne nudné – niečo ako spoločenské tance zmiešané s polkou... Ľudia rozpálení zo Samby sa razom zmenili na kocky ľadu - dramaturg tohto večera by si rozhodne honorár nezaslúžil. (aj keď úprimne- pochybujem, že by mali dramaturga)<br /><br />Na druhej strane sme však mali čas sa najesť a pochodiť stánky s prezentáciami regiónov a miest Brazílie, čiže to nebolo také zlé :)<br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-82332941474315086962008-09-30T16:06:00.003-05:002010-11-05T07:13:27.514-05:00Dve super veci na IC...Čo mám rád na týchto veľkých konferenciách, akou je aj International Congress, že sa konajú v kvalitných hoteloch- toho roku v Holiday Inn. Skvelé jedlo formou švédskych stolov s kopcom dezertov a ovocia a pobehujúci čašníci s nápojmi. Čo však ja oceňujem najviac bolo každodenné upratovanie izieb – to by som naozaj uvítal aj doma :)<br /><br /><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/JKXbX9EBLqYeOQ3vEzEYkA"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SL4FXX33hwI/AAAAAAAABsk/hM0PCUdW6DQ/s288/DSC02996.JPG" align="right" /></a><br />Druhá vec, ktorá ma veľmi potešila, bola účasť Čechoslovákov :) Je veľmi zvláštne a zároveň príjemné hovoriť po dlhom čase po slovensky, vzhľadom na fakt, že po slovensky teraz hovorím tak 30 minút týždenne - keď s niekým telefonujem alebo skypujem. Napriek tomu, že Slovensko zastupovali len dve osoby, z toho jedna Brazílčanka pracujúca v Slovenskom AIESECu, nazbieralo sa nás na IC asi 10 Slovákov a ak prirátam asi dvadsiatku Čechov – spolu to bola pekne veľká skupinka ľudí. Čo je veľmi fajn – aj keď sme dva národy s dvoma krajinami, stále máme k sebe blízko. Verím, že to tak ostane - je fajn mať parťáka, zvlášť keď všetci ostatní sú sami...<br /><br /><a href="http://www.pelikan.sk/Lacne-letenky-Vieden-Moskva-19245.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/450x200sk.jpg" alt="" title="" width="450" height="200" /></a><img style="border:0" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" width="1" height="1" alt="" />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-56864839903048703752008-09-30T15:52:00.003-05:002010-11-05T07:13:02.511-05:00International CongressTak a je to tu… konečne sme na IC. Čo je to IC?<br />IC je skratka pre International Congress, najväčšiu a najdôležitejšiu konferenciu organizácie AIESEC. Každý rok sa koná v auguste a zúčastňujú sa ho členovia národných výborov AIESECu všetkých členských krajín a teritórií (momentálne 106 krajín a teritórií).<br />Tento rok, po prvý raz v celej 60 ročnej histórii AIESECu, zavítal International Congress do Latinskej Ameriky - konkrétne do Brazílie a zúčastnilo sa ho cez 600 delegátov. IC 2008 bolo špeciálne aj vďaka oslavám 60. výročia založenia organizácie AIESEC. Práve preto sa súčasne s IC konal aj Alumni Congress, pre ex-AIESECárov a prišlo ich celkovo asi 200. Dohromady teda cez 800 delegátov. <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/4YamL7Og5G1ng6Jd3jJYfQ"><img src="http://lh5.ggpht.com/ivusho/SL4E--lP_4I/AAAAAAAABrQ/wKnS8KhmK30/s288/DSC02976.JPG" align="right" /></a><br />IC bol pre mňa, ako pre väčšinu členov AIESECu, niečo veľké, úžasné, skoro nedosiahnuteľné. Ako to však už býva- keď sa na niečo veľmi tešíte, nedopadne to tak, ako si to človek predstavuje. Nie, že by nebolo IC skvelé. Naopak. Len to proste nebolo také, ako to z pohľadu nezainteresovaného vyzerá.<br />IC je plné prednášok a tréningov od 9. rána až do 10. večera a počas obedov, či prestávok sme mali dohodnuté oficiálne stretnutia s inými krajinami. Vždy po skončení agendy sme mali o 22. minimálne hodinový míting Ekvádoru. Čiže sme vlastne fungovali v pracovnom režime asi 15 hodín. Každý deň nasledovala party so špecifickou tematikou, ktorá sa asi nikdy nedodržala. Ku koncu IC tak bolo zhruba 70 percent ľudí chorých alebo prechladnutých.<br />Práve preto, že agenda bola nabitá na prasknutie a nechcel som to preháňať, tak som sa z 10 dní zúčastnil len 3 party, aj keď treba povedať, že som si vybral tie najlepšie - Brasilian Night, IGN a predovšetkým CEE :)<br />IC však bolo napriek tomu úžasné – kopec ľudí s rôznych krajín, veľa rozhovorov a rôznych názorov, veľa noviniek z AIESEC sveta, veľa kvalitných tréningov a stretnutí s firmami. Neskutočná atmosféra, nezabudnuteľné spomienky a trošku viac práce ako sme očakávali – to je IC.<br /><br /><div style="text-align: right;"><a href="http://www.pelikan.sk/Lacne-letenky-Vieden-Moskva-19245.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/450x200sk.jpg" alt="" title="" width="450" height="200" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-91195770080714192382008-09-26T13:42:00.006-05:002010-11-05T07:12:36.417-05:00PštrosPoznáte tie reštaurácie, kde zaplatíte „vstupné“ a môžete jesť koľko len chcete? Jednu takú sme navštívili v Sao Paule a napriek cene, ktorá sa rovnala asi 10 obedom v Ekvádore nebolo čo ľutovať – možno len to, že sme sa ponáhľali a nemohli si to skvelé jedlo vychutnať dlhšie.<br /><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/_oYCxowy3sRG6Ju6ZgCNSA"><img src="http://lh6.ggpht.com/ivusho/SLGQbQ6btXI/AAAAAAAABfU/b7aNCRmXOp8/s144/DSC02298.JPG" align="right" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/n1QWVET02xvNXid0PakYoQ"> <img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SLGQXT5dMUI/AAAAAAAABfM/n_l9n-CJOWk/s144/DSC02297.JPG" align="right" /></a> Na švédskych stoloch bolo kopec jedla od šalátov, syrov, rolád až po varené mäso, cestoviny, prílohy a dokonca aj sushi. Na čo sú však Brazílčania najväčšmi pyšný je samozrejme mäso. Reštaurácia, ktorú sme navštívili, mala (ako mnoho ďalších v Brazílii) podnadpis Rodízio – čo v preklade znamená otáčanie. Dôvod je jednoduchý. Po celej reštaurácii chodí neustále asi 15 čašníkov a každý z nich nesie v rukách mäso – rôzne typy mäsa a rôzne typy prípravy. Na stolíkoch má každý koliesko, na ktorom je napísane Áno resp. Nie. Pokiaľ chcete aby k Vám čašnici chodili a ponúkali Vám mäso, otočíte na Áno – keď už nevládzete, alebo si chcete oddýchnuť jednoducho pretočíte na Nie.<br />Ďalšia možnosť je zájsť si ku grilu, ukázať na neuvarené mäso a prísť si po krásnu ogrilovanú porciu o pár minút. Tak som to vyskúšal a stálo to naozaj za to.<br />Pri druhej porcii som bol v rozpakoch, keďže sa na mňa usmievali štyri druhy mäsa – každé úplne iné. Povedal som si, že keď už som v Brazílii, mal by som vyskúšať pravý hovädzí steak a tak som ukázal na niečo čo vyzeralo ako hovädzina. Kuchár sa na mňa nedôverčivo pozrel a začal sa ma pýtať či naozaj chcem tento kúsok. A jasné, že po portugalsky – angličtina ani náhodou- takže som rozumel asi jedno slovo z 5 viet. No potvrdil som svoj výber razantne a s istotou.<br />Keď som si išiel svoju porciu vyzdvihnúť stál pri grile náš brazílsky známi a pýta sa ma: „Vieš, že si si objednal pštrosa?“ „To fakt? Nie...“ No celkom ma to potešilo – vzhľadom na to, že pštros vo mne symbolizuje len dve veci – Austráliu a ZOO – no nie jedlo. <a href="http://picasaweb.google.com/ivusho/SaoPaulo02#"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SN0gh8--CNI/AAAAAAAAB_E/Jr63zJsocGs/s288/IMG_4608.JPG" align="right" /></a><br />Sadol som si teda a plný očakávania som sa pustil do pštrosa. Väčšinou, keď má človek veľké očakávania, tak sa sklame; no tento krát sa tak nestalo. Mäso bolo veľmi chutné – trochu mi pripomínalo hovädzie no bolo mäkšie a lahodnejšie, až sa rozplývalo na jazyku. Prosto nádhera.<br />Keď som dal do úst prvé sústo, v hlave mi preblesla myšlienka ako sa pštros preháňa po Austrálskej púšti rýchlosťou vetra. Úplne som cítil ako mu vietor veje v perí a celý natešený si cupká hore dole pomedzi piesok a malé trsy vysušenej trávy. Moju idylku mi však prekazil môj brazílsky kamarát, ktorý nám hovoril o pštrosích farmách, ktorých je v Brazílii požehnane a tak je pštrosie mäso rovnako lacné ako kuracie.<br />Hm, myslím, že aj na Slovensku máme pštrosiu farmu – jednu. Napriek tomu dúfam, že ďalšieho pštrosa si vychutnám aj doma :)<br /><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels in Europe</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely v Európe</a><br /><br /><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/Lacne-letenky-Vieden-Moskva-19245.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/accounts/default1/banners/450x200sk.jpg" alt="" title="" width="450" height="200" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=de3f1b1e" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-90996016309678238152008-09-26T13:39:00.003-05:002010-11-05T07:10:16.907-05:00InterlagosAké by to bolo byť v Brazílskom Sao Paule a neisť sa pozrieť na svetoznámy okruh formule 1 – Interlagos (v preklade medzi jazerami).<o:p></o:p><p></p> <p class="MsoNormal"><span style="" lang="SK">Vybrali sme sa tam na poslednú chvíľu a boli sme celkom napätý čo vlastne máme očakávať – predsa len je to iba okruh a nebudú tam žiadne formule. Niečo ako kornútok bez zmrzliny alebo prázdny obal CDčka Heleny Vondráčkovej (tak to by až také zlé nebolo, že :) )<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal"><span style="" lang="SK"><span style=""> </span><br />Mali sme šťastie, že BMW malo na Interlagose akciu a robilo testovanie vozidiel pre majiteľov BMW-čiek – neboli to síce formule, ale šli teda celkom rýchlo. Tak som si pri tom predstavoval aké to je, keď sa naozaj jazdí F1. Pozeráte do diaľky a vidíte maličké bodky a rozmýšľate kto to vlastne je – Hamilton alebo Reikonen? Potom konečne počujete silnejúci rev motorov, pozriete sa doľava a zo zákruty sa vynoria zo tri vedúce formule – bzuuum – otočíte hlavu doprava, dve sekundy a už zase nevidíte nič, lebo všetci zabočili do prudkej ľavotočivej zákruty. Potom preletí okolo ďalších zo 15 lúzrov, ktorí zjavne nestíhajú na vedúcich pretekárov, počkáte 3 minútky a zase 5 sekundové bzuuum lídrov a 6 sekundové bzuuuuum pomalších jazdcov. Navyše sedíte na cieľovej rovinke,<span style=""> </span>čiže nejaké predbiehacie manévre môžete vidieť jedine tak na veľkoplošnej obrazovke pred vami. Zato však vidíte kto vyhral, aj keď ono je to často jasné už 10 kôl pred koncom. Hm... asi to ale musí mať nejaké čaro, keď ľudia za to platia toľko peňazí.<br /></span></p><p class="MsoNormal"><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/pJCJNW0ZrmPv2L6461Ef6g"><img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SLGPPrsoZRI/AAAAAAAABd0/cJxaLtNOZNo/s288/DSC02243.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/ZV5JGVQhxk9C9MAwe2ENjQ"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SLGPZ8vOAyI/AAAAAAAABeI/6YBs4OWp9nM/s288/DSC02249.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/yyvO1oZI416Tr45kwQ9mkg"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SLGPs_tmUOI/AAAAAAAABes/Rg6AJFYLylE/s288/DSC02268.JPG" /></a><br /><span style="" lang="SK"><o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal"><span style="" lang="SK">Ak by som mal Interlagos opísať jednou vetou, tak je to sympatický okruh – niečo ako zväčšenina motokárového ihriska, ktorý však napriek svojmu názvu má len jediné jazierko. (Aspoň čo moje oči dovideli :) )<br />A určite si nabudúce pozriem F1 na Interlagose a porovnám si to s mojimi fotkami.<o:p></o:p></span></p><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /></div><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-77493629781299544062008-09-26T13:01:00.012-05:002010-11-05T07:09:36.975-05:00Daňometer a burza<a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/4kHVSsn4IQC2dbWuP45hew"><img style="width: 337px; height: 257px;" src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SK8AdDIn7rI/AAAAAAAABWw/D5TRpQph2Y8/s400/DSC02069.JPG" align="right" /> </a> O tom, že Sao Paulo je ekonomickým centrom Brazílie a aj celej Latinskej Ameriky nemožno pochybovať. O tom, že v Sao Paule sa točí veľa peňazí takisto nie. Ak by ste na to náhodou zabudli, pripomenú Vám to minimálne dve veci v tomto meste.<br /><br />Prvá vec je tzv. Impôstometro – počítadlo daní. Veľké, teda skôr dlhé počítadlo, kde každú sekundu naskakujú čísla symbolizujúce, koľko daní sa vyzbieralo. Urobil som si dve fotografie v priebehu 15 sekúnd a nárast je tam (a teraz prosím oceňte moje matematické schopnosti) 421 899,47 Reais, čo je zhruba 5 695 642 Sk (a aby som sa prispôsobil novotám na Slovensku –asi 189 066 € ). A len pre zaujímavosť 15. augusta tam mali 635 744 186 849 Reais = 8 582 546 522 461,5 Sk (mimochodom, viete vysloviť toto číslo na jeden nádych?) ...<br />Celkom dobrý biznis je to – vyberať dane... Škoda, že na to majú krajiny monopol :)<br /><br />Druhou pripomienkou peňazí v Sao Paule je burza... Nie, nie burza v zmysle trhu so šatstvom. Je to burza cenných papierov a obchoduje sa na nej s rôznymi komoditami (doláre, káva...). Poznáte tie americké filmy, kde v kruhu stoja chlapíci v košeliach s telefónom na uchu a zápisníkom v ruke a prekrikujú sa v ponukách, ďalší predávajú a zapisujú si komu vlastne čo predali – a celé to vyzerá ako veľký chaos.<br /><div style="text-align: left;"><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/rg0L_Ctpukxz-l4vZTLY2w"><img style="width: 307px; height: 231px;" src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SK8AiILDNkI/AAAAAAAABXE/wnnv-wjXUro/s400/DSC02075.JPG" align="left" /></a> Tak presne takúto burzu majú v Sao Paule a čo je skvelé, môže sa na ňu prísť pozrieť každý – pozeráte sa z balkóna cez veľké okno a pod vami sa idú pretrhnúť komicky a nervózne vyzerajúci, poloplešatí až plešatí chlapíci s rozhajdákanou košeľou a vyhrnutými rukávmi. (Pripomínalo mi to niečo ako reality show Big Brother a Vyvolení pre intelektuálov :) ).<br /></div>Ostal som v šoku, lebo som si nemyslel, že takéto šialené burzy ako s lacného hollywoodskeho filmu ešte stále existujú. Bol som v tom, že všetko sa deje elektronicky a viac sofistikovane. No bolo to milé prekvapenie. (Asi ako stretnúť dinosaura; myslíte si, že nežijú a bum – prídete do Sao Paula a tam máte v zoologickej záhrade jeden živý exemplár)<br /><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /></div><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels in the World</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely vo svete</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-64653534188643311122008-09-26T12:44:00.005-05:002010-11-05T07:07:48.796-05:00Staré, nové, japonské a brazílskeSao Paulo je obrovské mesto, spolu so svojimi priľahlými mestami tvorí druhú najväčšiu konurbáciu, v ktorej žije 29 miliónov ľudí. <br />Navštívili sme staré centrum, zjavne ovplyvnené Európou. Staré budovy či katedrála Se namejú s Latinskou Amerikou veľa spoločného. Moc sa to neoplatí opisovať, pozrite si fotky na Picase :) Aspoň ako tak ovplyvnené je aspoň múzeum, kde sa na niektorých dielach črtá americká kultúra. <br />Kontrast k starému centru, tvoria mrakodrapy Sao Paula. Po vyštveraní sa na jeden z najvyšších a zároveň celkom starý (dokončený okolo roku 1945) sa nám naskytol neskutočný výhľad na stovky mrakodrapov. Boli sme síce tak vysoko, že niektoré časti ciest nebolo ani vidno (a svoju zásluhu na tom určite mal aj smog), no celkový dojem bol nezabudnuteľný. Neviem ani odhadnúť koľko mrakodrapov sa týčilo do výšky z každej strany – 600? 1000? 2000? Fakt neviem, ale bolo to veľmi veľa. <BR> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/_gJgKDpPbHIm7Af9uQCHFA"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SK8BkSEOkGI/AAAAAAAABYY/HYSPJLFnQH8/s288/DSC02103.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/WucAwyPRB2dqnDJ_vtsm0w"><img src="http://lh5.ggpht.com/ivusho/SK8AlXZYBrI/AAAAAAAABXU/VZba213Z6LE/s288/DSC02087.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/VScPdAh8Dt38qQnPBY1C5A"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SK8BdoFRaxI/AAAAAAAABX8/XWaMfgsNceQ/s288/DSC02092.JPG" /></a><br />Krása Sao Paula spočíva aj v tom, že je veľmi rôznorodé, vďaka veľkým komunitám iných národností ako Číňania, Arabi, Taliani a najmä Japonci. V Sao Paule sa nachádza najväčšia komunita Japoncov na svete, teda mimo územia Japonska, samozrejme – žije tu až 2,5 milióna Japoncov. Nemohli sme teda vynechať Japonskú štvrť. Čo by ste očakávali nejakú Miletičku, tak ste na omyle.<br />Táto štvrť je ako mesto v meste, alebo skôr krajina v meste. Všetko je Japonské; obchody majú japonský tovar - japonské cestoviny, sladkosti, korenia, čaje, jogurty, dokonca aj nanuky. Všade sú len japonské reštaurácie so sushi, ľudia hovoria po japonsky (veľa z nich iba po japonsky), z hračkárstiev na vás zízajú hrdinovia japonských kreslených seriálov, v suveníroch majú samurajské meče a bojových hrdinov a na ulici majú ešte aj gýčovité lampióniky, ktoré poznáme z filmov. Verím, že Japonci sa tu cítia ako doma.<br />Ako sa však cíti Brazílčan? Alebo skôr – kto je a ako vyzerá Brazílčan? Na túto odpoveď neexistuje odpoveď. Brazílčan môže byť mulat, beloch, černoch alebo aziat. Videli sme malinkých a vysokých, tučných i chudých... Každý môže byť Brazílčan (a dokonca vraj ani nemusíte hrať futbal :) )<br /><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels in Europe</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely v Európe</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-34573809400458223802008-09-16T15:52:00.007-05:002010-11-05T07:07:02.588-05:00Zaľúbil som sa... opäťPo úspešnej trase Qiuto – Bogota – Sao Paulo sme pristáli v Brazílii, kde nás čakalo niekoľko prekvapení – najprv to príjemné, že sme stretli AI – AIESEC International (čo je vedenie AIESECu celosvetovo – čiže naši šéfovia), ktorí boli veľmi fajn.<br />Druhé prekvapenie bolo, že ubytovanie a odvoz z letiska akosi padlo a museli sme o piatej ráno vymýšľať plán B. Vďaka AIESECárskym známostiam sme to však vyriešili veľmi rýchlo a o 10. sme už sedeli v dome ex-stážistu Santiaga pôvodom z Ekvádoru, ktorý nám navyše urobil sprievodcu a povodil nás po Sao Paule.<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/rLezTyvLwXkuRAW3bMy5BQ"><img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SK8BlYTraaI/AAAAAAAABYg/C1vddhwJP70/s400/DSC02106.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/ivusho/SaoPaulo02">Sao Paulo</a></td></tr></table><br />Za tri dni sme prešli staré centrum, biznis centrum s veľa mrakodrapmi, navštívili sme katedrálu Sé, pozreli sme si Sao Paulo z výšky, videli sme naživo burzu (nie burza oblečenia ale taká s dolármi, kávou... nemáme na to iné slovo asi, ale anglicky je to stock market), pozreli sme si niekoľko múzeí, japonskú štvrť, okruh formuly 1 Interlagos a niekoľko krát sa poriadne najedli :)<br />Sao Paulo na mňa tak zapôsobilo, že som si ho pridal do svojho imaginárneho zoznamu miest, ktoré platonicky milujem (Praha, Helsinki, Kodaň). Neskutočné je to, že Sao Paulo je jedno z najväčších miest sveta a napriek tomu tam nebol chaos a stres ako by som bol býval očakával. Neviem to síce racionálne vysvetliť, ale prišlo mi veľmi mierumilovné a priateľské. Mám rád tento pocit... <br /><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/s9-Qq9-o403m63Zs30Kq5w"><img src="http://lh5.ggpht.com/ivusho/SK7_8zFbNoI/AAAAAAAABWU/RRsmPai0Wk8/s288/DSC02063.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/9wsN6OhgZOVzjbGpOa7hCg"><img src="http://lh5.ggpht.com/ivusho/SK7_4ZJhWJI/AAAAAAAABWE/1wUM5Ik4kds/s288/DSC02059.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/Xy0UEJHyQxGvOkrczc1Rgg"><img src="http://lh3.ggpht.com/ivusho/SK8mflbdDQI/AAAAAAAABbg/EiD5jo3-c6I/s288/DSC02198.JPG" /></a> <a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/GFhICmgorEA0V3A85cy5aQ"><img src="http://lh4.ggpht.com/ivusho/SK76_sBL6VI/AAAAAAAABds/chUKceWVJfk/s288/DSC02031.JPG" /></a><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /></div><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels in Europe</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely v Európe</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-80522404878780307052008-09-16T15:32:00.005-05:002010-11-05T07:06:36.504-05:00Obsadia nám miesta v lietadle...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://www.konzulaty.sk/flags/500px-Flag_of_Brazil.svg.png"><img style="float: right; margin: 0pt 0pt 10px 10px; cursor: pointer; width: 320px;" src="http://www.konzulaty.sk/flags/500px-Flag_of_Brazil.svg.png" alt="" border="0" /></a><br />Vybrali sme sa na International Congress organizácie AIESEC – konferencia pre 600 delegátov z viac ako 100 krajín sveta, ktorý sa tento rok konal v Brazílskom Sao Paule.<br />Naša trasa bola Quito-Bogota-Sao Paulo z odchodom z Quita okolo 17. Keďže doobeda sme ešte vybavovali posledné drobnosti (no, teda celkom veľa drobností), samozrejme sme bežali na poslednú chvíľku. Natlačili sme sa piati do vanu s veľkým priestorom na materiál a odviezli sa na letisko, asi 3 hodiny pred odletom. Na naše európske námietky, prečo ideme tak skoro, sme dostali ekvádorskú odpoveď, že to treba, keďže v Ekvádore celá odletová procedúra trvá dlho. Nakoniec to nebolo také dramatické a všetko sme zvládli štandardne do hodinky.<br />Nakoniec však bolo dobré, že sme šli skôr, pretože Piotr si zabudol očkovací preukaz (pred cestou do Brazílie z Ekvádoru musíte mať očkovanie proti žltej zimnici) a dal si otočku taxíkom na byt a späť.<br /><br />Keď už sme sa dostali do našej Gate (slovenské slovo brána sa mi zdá strašne divné, ako sa to prekladá?), personál hral s nami jednu hru. Spočívalo to v tom, že personál zahlásil aby sme nastúpili do lietadla a potom si to rozmyslel a vyzval cestujúcich aby si ešte sadli. Ja a Mahmoud sme samozrejme z čistej lenivosti (a úprimne aj vďaka wi-fi pripojeniu na net) túto hru ignorovali a rozhodli sme sa nestáť v rade ani pri poslednom kole tejto letiskovej hry, kedy už sa hralo naozaj a ľudia postupne kráčali do lietadla.<br />Náš nápad pozerať si maily a čítať noviny až do samého konca nenechal chladnú Ekvádorčanku Deisy. Začala nás presviedčať, že máme ísť a stáť 10 minút v rade, lebo to sa má takto robiť. Samozrejme sme sa nedali a pokračovali v surfovaní. Vtedy to však Deisy zaklincovala, keď zo seba vydala nezabudnuteľnú vetu: „Poďte lebo nám niekto obsadí miesta v lietadle a budeme musieť čakať na ďalšie“ :) Po trojminútovom nepretržitom smiechu nám začala vysvetľovať, že sa to naozaj môže stať a jej sa vraj neušlo miesto v lietadle z Limy do Quita. No neviem...<br />Jasné je, že sme to nenechali len tak a pripomenutie tejto story nám zdvíhalo náladu ešte veľmi dlho. Ešte na letisku sme začali s chalanmi utekať, strhli sme Deisy so sebou a kričali, že si musíme švihnúť – nech nám neobsadia miesta. (Ostatní cestujúci sa celkom smiali)<br />Ďalej bol nápad, že veď by sme mohli stáť ako v autobuse a držať sa tyče. Keď už bolo nevhodné robiť hurhaj tak sme aspoň stáli s chalanmi a držali sa fiktívnej tyče predstierajúc, že sme v autobuse ...<br /><br />Chúďa Deisy – má to s nami ťažké... (ale úprimne – aj my s ňou :) )<br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-hotely-v-meste-budapest-BUD-HU.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60%20januar.JPG" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=b82e049b" alt="" width="1" height="1" /></div><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top"><strong>Cheap Hotels in Europe</strong></a><br /><br /><a href="http://hotely.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" target="_top">Lacné hotely v Európe</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e289adda" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-62244624718987608092008-06-23T13:04:00.004-05:002010-11-05T07:01:07.008-05:00Neskutočne skvelý výlet...<div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/Lacne-letenky-Vieden-Pariz-3969.aspx?a_aid=ib01pelikan&a_bid=7ccc6a6f" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/468x60p.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=7ccc6a6f" alt="" width="1" height="1" /><br /></div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">LC Quito zorganizovalo výlet pre svojich členov a stážistov a keďže bývame v Quite, zavolali aj nás – MC. Všetky informácie, ktoré sme dostali by sa zmestili do jedného riadku, čiže sme vedeli iba to, že ideme k nejakému vodopádu a budeme sa kúpať. Nakoniec to však bolo celé o niečom inom. A i keď sa moje pôvodné očakávania sa nenaplnili, určite radím tento deň k najlepším počas celého môjho doterajšieho pobytu v Ekvádore.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Začalo sa to veselo, keďže sme sa stretávali pred Univerzitou o ôsmej ráno – v ekvádorskom preklade to znamená, že sme odchádzali krátko po deviatej. Po asi pol hodinke sme sa ocitli v malom mestečku, odkiaľ sme si stopli taxík – opäť raz 30 minút na korbe otvoreného auta :) </p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Okolo 11. sme dorazili do miesta odkial sa ide k vodopádu Pita. Po krátkom zahrievacom šliapaní sme sa dostali k rieke, ktorú sme mohli prebrodiť teraz, alebo neskôr. Keďže nás však čakala celkom dlhá túra, rozhodli sme sa ostať na pravom brehu rieky so suchými nohami. Po asi hodinke sme sa dostali k prvému mini vodopádu, po ktorom nás čakala prvá prekážka – rieka. Vyzuli sme sa a pomaly vliezli do strašne studenej vody. </p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Aj keď slovo studená nie je úplne výstižné. Tá voda bola úplne ľadová. Už po pár sekundách si necítim prsty a ledva chodím. Spomenul som si pri tom na splav, keď sme sa umývali v Hrone a ja som myslel, že mi odpadne hlava, alebo<span style=""> </span>minimálne, že môj mozog je už zamrazený. V porovnaní s touto riekou bol Hron ako Bešeňová :)</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Prebrodili sme asi 15 metrov a stále na pravom brehu rieky, sme pokračovali ďalej. Stále obklopení krásnou prírodou sme prešli okolo dvoch ďalších vodopádov. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že sme v krajine Froda z Pána prsteňov. Ticho, zopár vtákov, malinký chodník kam sa zmestí tak jeden človek – perfektné miesto na premýšlanie.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Po skoro troch hodinách sme sa konečne dostali na dohľad vodopádu Pita. Prvé čo som povedal bolo waaau. 30 metrov vysoký, masa hučiacej vody sa valí dolu a človek nemá slov. Prešli sme cez trasúci sa lanový most na druhú stranu rieky a dostali sa tesne ku vodopádu. </p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Po krátkom oddychu a pár fotkách prišiel Norman z LC Quito, ktorý viedol túto malú expedíciu, so zaujímavou otázkou – chcete prejsť popod vodopád? </p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Jasné, že hej. Bude to super zážitok, povedali sme si asi šiesti, prezliekli sa do plaviek a vydali sa cez spomínaný trasúci sa most späť na druhú stranu, až sme sa dostali ku skale vodopádu.<span style=""> </span>Zišli sme asi 2 kroky nižšie, keď nás začali šľahať ľadové kvapky odrážajúce sa do všetkých strán. Po ďalšom kroku to dvaja ľudia vzdali a ostali sme len štyria. Pomaly sme sa posúvali nižšie, držiac sa skaly jednou rukou a chrániac si oči, uši a vlastne každú časť tela, ktorá nebola zakrytá oblečením. Voda prskala tak silno a v takom množstve, že sme nemohli poriadne dýchať ani vidieť.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keď sme boli skoro v polke cesty, moje myšlienky pomerne vypnutého mozgu, sa sústredili iba na jedno<span style=""> </span>- toto nebol najlepší nápad, čo takto sa vrátiť späť, ok tak tozo už je fakt lepší nápad, keďže sme v polke; dúfam, že to všetci prežijeme v zdraví... </p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keď sme sa dostali presne do stredu vodopádu, začal na nás Norman niečo kričať. Keďže všetko vôkol hučalo, chvíľu nám trvalo kým sme pochopili, že sa máme pozrieť nahor. Tak sme spravili aj keď to nebolo vôbec jednoduché – <span style=""> </span>keďže sme sa stále držali skaly jednou rukou a navyše to bolo niečo ako pustiť si sprchu a pozerať sa priamo do ružice odkiaľ voda tečie. Keď sa nám však podarilo naštelovať tak, že sme niečo videli, bolo to neskutočné. Neuveriteľná sila, energia, príroda... ďalšie wau dnešného dňa.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže voda bola všade a ešte stále bola rovnako ľadová ako na začiatku, pokračovali sme rýchlo ďalej. Pri konci sa skala natoľko zúžila, že sme museli skočiť do vody a preplávať na breh. Dobrá rada, keď náhodou budete skákať popod vodopád – vyzujte si vaše šlapky predtým ako skočíte, nesnažte sa to robiť, keď už sa nachádzate v jazierku kam dopadá voda vodopádu. Je celkom ťažké dostať sa na breh, nie ešte si vyzúvať šľapky :)</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dostali sme sa teda šťastne na breh. Aj keď iba 15 minútová cesta bola úplne neskutočná. Triasli sme sa od zimy, prsty na nohách boli tak stuhnuté, že sme nemohli poriadne chodiť a tričká boli do nitky premočené. Boli sme však šťastní, plní emócii, endorfínov a veľkého zážitku. Ako skonštatoval Manolo – niečo podobné sme ešte nezažili.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Skoro celú cestu späť som sa s nikým nerozprával a relaxoval. Konečne po dlhom čase som nemyslel na nič komplikované, hlavu som mal prázdnu a vyčistenú.</p><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Ak budete niekedy potrebovať prečistiť si hlavu, choďte si skočiť do vodopádu Pita– pomáha to :) </p><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-ubytovanie-hotely-hotel.aspx?ad=BRU%20&a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/450x200_skbrusel.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-37383924285356361302008-06-06T15:50:00.007-05:002010-11-05T06:59:38.374-05:00Liek<div style="text-align: center;">Po konferencii som zostal mierne nachladnutý (nebojte sa, už som OK) a tak som začal užívať niekoľko liekov – slovenské, nemecké a ekvádorské. Pre istotu naraz.</div><div align="justify"><br />Slovenské a nemecké (od Mahmuda) boli celkom bežné, ale prekvapila ma medicína od Nube. </div><div align="justify"></div><div align="justify">Priniesla mi čaj, ktorý bol celkom sladký a chutil ako nejaké bylinky. Na ďalší deň, keď mi Nube opäť pripravila „čaj“ a doniesla mi ho, zaskočila ma Ewina otázka:</div><div align="justify"></div><div align="justify">Ewa - A vieš z čoho je tá medicína?</div><div align="justify">Ja - Nemám tušenie</div><div align="justify">Ewa - Nube Ti to nepovedala? ... (začal som sa báť)</div><div align="justify">Nube - Ale áno, povedala.</div><div align="justify">Ja - Čo? Nie, nepovedala!</div><div align="justify">Nube - Naozaj nie? Hm... No, je zo slimákov.</div><div align="justify">Ewa - Zo slizu slimákov.</div><div align="justify">Ja – ČOOO!? Sliz slimákov?<br /></div><div align="justify">Nasledovala chvíľka ticha a potom ma napadlo - A ako sa to vyrába, myslíte že ich lisujú alebo používajú celé slimáky?<br /></div><div align="justify">Odpoveď však nikto nevedel, no každopádne mi to celkom pomohlo, čiže ak nabudúce ochoriete, bežte na záhradu a vylisujte si nejakého slimáka :) </div><div align="justify"> </div><div align="justify">******</div><div align="justify">Poznamka - neskor sme sa o tom rozpravali s Manry, ktora hovorila, ze je to Cinska medicina a vyraba sa to z vajicok slimakov. Tak to uz nechapem vobec. Ale uprimne... je mi to celkom jedno, hlavne, ze to pomohlo :)</div><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-ubytovanie-hotely-hotel.aspx?ad=BRU%20&a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/450x200_skbrusel.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" alt="" width="1" height="1" /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-29576693178765072972008-06-03T14:56:00.003-05:002010-11-05T06:59:01.612-05:00Guayaquil<a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/728x90.gif" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" alt="" width="1" height="1" /><br /><br /><div align="justify">Po konferencii sme jeden deň strávili v Guayaquile a pochodili sme toho celkom veľa.</div><div align="justify"><br />Začali sme na brehu rieky, kde je dlhá promenáda a aj vzhľadom na teplotu, ktorá sa pohybovala nad 30 stupnov, sme sa cítili ako pri mori. Na tejto promenáde sa premávalo množstvo ľudí, na každom kroku bol stánok s limonádou alebo nanukmi. Detské ihriská, krásny park, pirátska reštaurácia a ... McDonald’s – na najzvláštnejšom mieste ako som videl - priamo nad riekou. Samozrejme neodolali sme a šli si sadnúť na obed do McDonaldu J (na našu obhajobu – prvý krát v Ekvádore) Celkom desivé je, že BigMac stojí 1.30, čo znamená, že menej ako u nás Hamburger. :) Desivé je to preto, že ak sa takto budeme stravovať častejšie, prídem domov o dosť väčší.<br /></div><div align="justify">Ďalej nás naše kroky zaviedli do Iguanas park – čiže Park leguánov. A bolo ich tam naozaj veľa, odhadom možno okolo stovky. A teda neboli to také tie akváriové – každý z nich mal s chvostom asi meter a aj keď sú celkom neškodné, vyzerali celkom divoko. Zopár ľudí ich kŕmilo banánmi, my sme im ponúkli listy a vyzeralo, že im je pomerne jedno čo jedia a žrali aj naše listy. Predsa len niečo bolo nebezpečné v tomto parku – prechádzať sa popod stromami, na ktorých ležali leguány :D Ide o to, že leguány vykonávajú potrebu na strome a je im úplne jedno, či sa niekto pod nimi práve nachádza.V tom istom parku bolo aj jazierko s korytnačkami, ktoré boli tiež nadmieru veľké – samozrejme nie také ako na Galapágoch, ale aj tak celkom objemné.<br /></div><div align="justify">Pokračovali sme návštevou trhu, kde by ste snáď našli úplne všetko. Od predajcov elektroniky, šatstva, PC hier až po elektro-opravovne všetkého druhu a samozrejme jedlo a pitie. Smiešne mi pripadali najmä predavači Coly – za 10 centov Vám načapujú dve deci Coly. Ich vybavenie pozostáva z 3 litrovej fľaše s Colou a ladom a zopár pohárikmi.. No nevyzerajú moc vierohodne, ale keď je človek smädný... :)<br /></div><div align="justify">Náš výlet sme zakončili v 3D kine, kde sme boli na americkom filme, ktorý však bol po španielsky, čo som nečakal. Moja španielčina je celkom biedna, keďže som rozumel iba Grácias a Max (čo bolo meno hlavného hrdinu) :) Ale tak pochopil som dej a 3D kino je určite zážitok. </div><br /><div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/lacne-ubytovanie-hotely-hotel.aspx?ad=BRU%20&a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/450x200_skbrusel.jpg" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=0868e985" alt="" width="1" height="1" /><br /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-48960078297516854222008-06-02T14:40:00.003-05:002010-11-05T06:57:11.498-05:00Prvá ekvádorská konferencia<a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/728x90.gif" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=95470db6" alt="" width="1" height="1" /><br /><div align="justify">Tak. A máme za sebou národnú konferenciu NSM – National Strategic Meeting – pre nový MC tím prvá, pre starý MC tím posledná.</div><div align="justify"><br />Prvé prekvapenie, ktoré ma príjemne prekvapilo bol hotel – 4 hviezdičky, klimatizácia, wi-fi internet :) Čo viac možno chcieť.<br />Pol dňa síce trvalo, kým som zistil ako funguje internet, lebo personál na recepcii nám sväto-sväte tvrdil že wi-fi nemajú, ani wireless a dokonca ani internet :D Potom sme zapli počítač v hlavnej sále - plenárke a bum, wifi :)<br /></div><div align="justify">Druhé prekvapenie bolo, keď začala konferencia a na Opennig Plenary bolo 18 delegátov. Veď to je menej ako na našej CU lokálnej konferencii. Nakoniec to nebolo také tragické, pretože ľudia postupne prichádzali až sme mali cez 60 delegátov – čo nie je zlé pre túto konferenciu.<br /></div><div align="justify">Čo bolo iné ako na Slovensku bol fakt, že všetko ale všetko začínalo neskôr ako malo, ale tiež to, že nikto sa na nič nesťažoval a všetci si užívali konferenciu ako len mohli. No a samozrejme, ľudia tu tancujú oveľa viac ako u nás. A keďže sme MC, nemohli sme sa nechať zahanbiť a vždy sme sa pridali k nim (áno, aj ja :)). Veľký rozdiel som zaznamenal počas Global Village (prezentácia krajín a pobočiek) –bolo tam oveľa menej alkoholu ako na našich CEE GV. Ak teda nerátam Brazílsky, Poľský a Slovenský stánok :D ale zato oveľa viac tanca :)</div><div align="justify"><br />Konferencia sama o sebe ubehla pomerne rýchlo a spoznali sme sa asi so všetkými ľuďmi aj keď niekedy to nebolo ľahké, keďže nie všetci hovoria po anglicky. Mal som dokonca svoje funkčné stretnutie s finančníkmi so všetkých LCs, ktorý prebehol veľmi hladko a keďže som ich presvedčil, že vedia hovoriť po anglicky, tak aj funkčák môže byť v angličtine. :)</div><div align="justify"><br />Zhrnutie – ľudia sú super, veselí, energický a priateľský a celkom sa tešia, že nás majú v Ekvádore.</div><br /><div style="text-align: center;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>Cheap Flight Tickets - Click HERE! </strong></a><br /><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Lacné Letenky - TU!</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /><br /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-46197510624403658262008-06-02T00:38:00.002-05:002010-11-05T06:54:59.607-05:00Trapenie s krabmiPrvý deň v dome Nube nám spolu s rodinou pripravili jedno prekvapenie. Na večeru nám pripravia kraby. Wow, super. Keď nám to Nube oznamovala, mala v ruke jedného živého kraba a nútila ma sa ho dotknúť :D Nebolo to také zlé. ˇ<br /><br />Kuchárka, teta Carmen, sedela na balkóne a čistila a zabíjala kraby (v tomto poradí). Inak vážna a odmeraná Carmen sa zmenila na nepoznanie keďže sa zabávala na mojom šoku , že po balkóne pobehuje 50 krabov. Keď sme si ju išli odfotiť pri tejto práci, začala sa nemierne smiať a kričať niečo na Nube v španielčine. Keď prišla Nube na balkón začala sa tiež smiať. Dôvod bol, že tete Carmen, ktorá mala obe ruky plné sa nemohla striasť kraba, ktorý sa jej štveral medzi nohy. :)<br /><br />Večera sa začala krátkym vysvetlením ako vlastne takého kraba treba jesť, ako ho treba rozklepnúť kladivkom jeho klepetá a vytiahnuť z nich mäso. Nie je to vôbec jednoduché, ale keď sa to človeku podarí, tak krabie mäso je naozaj skvelé. Ak však rozťuknete hlavu, alebo ako sa nazýva tá časť odkiaľ idú klepetá, nájdete iba vnútornosti z ktorých vyteká nepríjemná šťava – radšej neskúšajte.<br /><br />Ak patríte k ľuďom ako ja a nemáte trpezlivosť ani s kosťami rýb, tak vedzte, že s krabmi je to ešte desaťkrát horšie. Čiže po hodinke a pol trápenia sa s krabmi sme sa cítili fajn, ale určite nie preplnení. Ak budem nabudúce v reštaurácii, asi si radšej objednám kura alebo aspoň krabie tyčinky, ktoré chutia rovnako, no človek ich nemusí čistiť a celkom sa aj naje :)<br /><br /><br /><div style="text-align: right;"><span style="font-size:100%;"><span style="font-size:130%;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>Lacné Letenky</strong></a><br /><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Cheap Flight Ticket - HERE</a></span><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-627393181630459412008-06-01T14:23:00.003-05:002010-11-05T06:53:30.474-05:00Dom Nube<div align="justify">Ako som spomínal v predošlom príspevku, premeeting pred konferenciou NSM sme mali v dome Nube Leon– VP Projects v starom MC tíme. Tento dom si zaslúži minimálne jeden článok tohto blogu :)<br /></div><div align="justify">Keďže na prízemí je veľký obchod Ferretería Leon – čiže železiarstvo a na prvom poschodí sú kancelárie tejto firmy, rodina Leon býva na druhom poschodí v obrovskom 5 izbovom byte. Keby sa rozdelil na polovicu, tak ešte stále by aj tá polovica bola väčšia ako klasické 3-izbáky na Slovensku. Na ďalšom poschodí sú ďalšie izby, na 4. poschodí ešte ďalšie a na piatom nečakane tiež. Z piateho sa ide ešte na strechu kde je práčovňa.</div><div align="justify"><br />Ak som pochopil správne tak v izby na poschodí sú buď hosťovské, alebo v nich bývajú zamestnanci firmy. Keď už hovorím o zamestnancoch, zamestnávajú aj dve pomocníčky v domácnosti – jednu na varenie, druhú na iné domáce práce. Hm, to by sa mi celkom páčilo. :)<br />Aj keď teta Carmen, asi 50 ročná pani, ktorá varila aj pre nás, nevyzerala moc priateľsky. Stretnúť ju v noci na ulici, tak ako hovorí ocino –položím peňaženku na zem a utekám. Ale mala aj svetlé momenty, kedy sa usmievala a bola naozaj zlatá. Druhá teta sa usmievala na nás stále, ale je fakt, že ona nemusela variť pre 15 ľudí namiesto 5.</div><div align="justify"><br /><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI8qQ8Jm2T_N0xHhLzjYXJmCHR3PgdiWKo3cWKg96cuSZGxYJF2NZBZbGgm8ulQVvsgjsLfeQrArMtJ5fYdWDtaE8hDU_1W3V3KIvxOEvVh1nw0qk7EnfCms8mTmbtHRDDbMar8h2OTAM/s1600-h/DSC00078.JPG"><img style="float: right; margin: 0pt 0pt 10px 10px; cursor: pointer; width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI8qQ8Jm2T_N0xHhLzjYXJmCHR3PgdiWKo3cWKg96cuSZGxYJF2NZBZbGgm8ulQVvsgjsLfeQrArMtJ5fYdWDtaE8hDU_1W3V3KIvxOEvVh1nw0qk7EnfCms8mTmbtHRDDbMar8h2OTAM/s320/DSC00078.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5260967718906291186" border="0" /></a><br />Krásne a skvelé na tejto rodine je to, že napriek tomu, že patria určite k vyššej triede, neprejavilo sa to na ich charaktere a správaní. Naopak. Obaja rodičia nám stále ponúkali jedlo, usmievali sa a boli stále veľmi príjemný a takisto dvaja Nube-iní bratia boli fajn. Napriek tomu, že sme oxidovali v ich byte asi štyri dni.</div><div align="justify"><br />No a <strong>Nube</strong>, tak to je stelesnenie dobra a veselosti. Určite poznáte ľudí, ktorých nikto nemôže mať nerád – a ona je jednou z nich. Stále nápomocná, usmievavá, plná energie s veľkými očami v ktorých môžete čítať radosť a dobro. Ak by som sa vrátil z Ekvádoru a nikoho ďalšieho nestretol, Nube je osoba, kvôli ktorej sa oplatilo prísť do tejto krajiny :)<br /></div><br /><br /><div style="text-align: center;"><span style="color: rgb(102, 51, 255);font-size:180%;" ><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>Lacné Letenky? Kliknite TU</strong></a></span><br /></div><div style="text-align: right; color: rgb(102, 51, 255);"><span style="font-size:180%;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Cheap Flights? Click HERE</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-82634501617348912302008-05-26T15:05:00.003-05:002010-11-05T06:52:11.303-05:00Cesta do GuayaquiluKeďže o pár dní nám začína konferencia, vydali sme sa na cestu do najväčšieho mesta Ekváoru – Guayaquil (to meno je fakt desné, vždy ho musím skontrolovať na nete :)). Cestovať sa dá buď lietadlom, alebo buusom. My, samozrejme, ideme busom. Domáci nás pripravoali, že cesta je dlhá (asi 8 hodín) a cesty nič moc.<br /><br />O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sme nastúpili do autobusu a sedadla boli veľké ako v lietadle. Ďalší milý šok mi spôsobilo to, že nám rozdávali pitie a keksík zadarmo – ešte vrecko na nevoľnosť (aký pekný výraz, že?) a návod čo robiť v prípade havárie a už sme fakt ako v lietadle :)<br /><br />Zvláštne bolo aj to, že nás všetkých nahrali na kameru – z dôvodu bezpečnosti. V prípade, že by niekto niečo ukradol, tak by sa možno ľahšie dal identifikovať. Zaujímavé.<br /><br />Cesta bola pomerne pohodlná, až na ďalšie prekvapenie, ktoré nás čakalo okolo 4. ráno. Autobus zastavil, rozsvietili sa svetlá a museli sme vystúpiť von z busu, kde nás prehľadali policajti. Niektorí z nich mali dokonca v rukách zbrane a cítil som sa ako keby sme niečo trestné robili, tým, že sa veziem v autobuse. Na moju otázku čo to má znamenať som dostal jednoduchú odpoveď- to je bežné, to len pre istotu, kvôli bezpečnosti.<br />No neviem, u nás ma ešte takto ozbrojení policajti neprehliadali a cítil som sa aj tak celkom bezpečne :)<br /><br />Okolo 7. ráno sme dorazili do mesta, odkiaľ sme sa odviezli kamiónom z firmy rodičov Nube až<br />k nim domov, kde budeme chvíľku prespávať.<br />Super bolo, že zamestnanci ich firmy nám vyniesli veci až na 2. resp. 3. poschodie, tak sme sa vôbec nemuseli namáhať. No nie je to super mať vlastný podnik? :D<br /><br /><div style="text-align: center;"> <span style="font-size:130%;"><span style="font-size:180%;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>Cheap Flights HERE </strong></a></span><br /><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Lacné Letenky</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-21837006144672367672008-05-25T19:05:00.009-05:002010-11-05T06:45:36.383-05:00Stred sveta<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e4528bda" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/kralovskyvyber468x60.gif" alt="" title="" /></a><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"><img style="width: 195px; height: 260px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s320/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5204919724908675378" border="0" /> </a> <img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e4528bda" alt="" width="1" height="1" /> <img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e4528bda" alt="" width="1" height="1" /><br /><div align="right"><div align="justify"><p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Vybrali sme sa na výlet do mestečka Mitad del Mundo (V preklade - Stred sveta), ktoré sa nachádza len 30 minút od Quita. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Názov kto<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a>rý nesie, nie je úplne náhodný, keďže tade prechádza rovník a podľa istých výpočtov tam začína takže je to vlastne bod 0˚ 0̕ 0̕̕<span style=""> </span>(Toto si musím doštudovať, le<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a>bo ani domáci nevedia úplne presne, prečo<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a> je to stred sveta:))</p> <div style="text-align: left;">Cesta taxíkom a dvoma autobusmi nám trvala asi tak hodinku a pol a dostali sme sa do Mitad del Mundo. Najprv sme sa<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a> rozhodli pozrieť na kráter sopky, v ktorom sa toto mestečko nachádza. Tak sme si za $1.5 stopli taxík, ktorý nás odviezol na vrch,<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a>z <a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoBIbEW-xo3SrZ1CIVHjFs3PmiFukIEXBrx6iEDCMxX8htKX0e4HdYjlU_7G-_dXQJHYmoJuWCysJteprzGzyakUIiqDO9zwRQ69bt4CBdkj6-48JfIK9b-HTy67zeDBYzmWf6HcmIvoQ/s1600-h/Mitad+del+Mundo+Trip+034.jpg"> </a>ktorého sme sa pozerali na kráter. Úprimne – keby mi niekto nepovie, že je to kráter, tak ani netuším. Ale okolité hory a údolie boli naozaj prekrásne. Som síce mestské dieťa, ale toto bolo naozaj úchvatné.<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjE62WtRCuK_EE66NflGuBU8-Q_coJC9T3t4fvmWXpYglA0OdeJ718hrqCxtZrIbZ5qcZnrcxgHckicKpw_Zt9QkuCfKhRaE03E24fzmxbGTr5b2kLUic61m8e6M1oZ2-9Cc2REaDh32bQ/s1600-h/05+Indinske+muzeum.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 209px; height: 278px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjE62WtRCuK_EE66NflGuBU8-Q_coJC9T3t4fvmWXpYglA0OdeJ718hrqCxtZrIbZ5qcZnrcxgHckicKpw_Zt9QkuCfKhRaE03E24fzmxbGTr5b2kLUic61m8e6M1oZ2-9Cc2REaDh32bQ/s320/05+Indinske+muzeum.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5208136758691943186" border="0" /></a></div><p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"> </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Cestou dolu sme zbadali indiána v tradičnom oblečení, tak sme prišli bližšie a našli indiánske múzeum :) Tomu sa hovorí dobrá reklama. Vošli sme teda dnu – do kostola starého 8000 rokov (toto sa mi fakt nezdá, keby to bolo 800 tak to mi tak časovo zapadá do obdobia pred Inkami, tak neviem či sa len teta - rozprávajúca ako tak skoro po anglicky nepomýlila). Vnútri sme okrem obrazov, váz a peknej hudby našli aj starý oltár pre ženu, pretože žena bola v tom čase vládkyňa. (To aj teraz je tak vo veľa prípadoch, že? :D).</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Cesta dolu ku monumentu rovníka by bola dosť dlhá, tak sme oslovili jednu rodinku, ktorá nás úplne nezištne vzala dolu v zadnej – otvorenej časti ich auta. Sedeli sme teda na mieste pre tovar spolu so 4 deťmi a rozprávali sa s nimi :) Nakoniec nám aj zaspievali (ale museli sme im každému dať 10 centov na lízatko :D)</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Pri monumente bolo všetko preplnené, pretože tam bol koncert známej speváčky Paulíny a ďaľších Ekvádorských hviezd :) Najlepšie to vystihuje náš výraz – hlava na hlave :D </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Išli sme sa najesť do jednej z preplnených reštaurácií. Jedlo bolo však napriek množstvu zákazníkov veľmi chutné – k bravčovému mäsu a zemiakovej tortile nám nezabudli pridať dva druhy kukurice a samozrejme - osmažený plát banánu ako prílohu. Objednali sme si aj Inca Colu, ktorú vyrába kto iný ako Coca Cola <span style="text-decoration: underline;"></span><a href="javascript:void(0)" tabindex="10" onclick="return false;"><span></span></a>:)</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Popozerali sme si monument, polozili po ňom (robilo to veľa ľudí, len zväčša to boli deti :)), urobili fotky a zopár videí a išli domov. Keďže autobusy chodia viac ako náhodne, opäť sme sa pýtali cudzích ľudí, až nás jedno auto opäť raz zviezlo – milé :)</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;">Dnešný koncert a fiesta sa konajú asi raz za pol roka, čiže sme si pri monumente nevychutnali pokoj a mier, ale tanec, hudbu a ľudskú radosť. Bez ohľadu na to, či prídete do Quita počas fiesty alebo počas všedného dňa, odporúčam Vám navštíviť Mitad del Mundo. Určite to bude aj pre Vás nezabudnuteľné. </p><br /><div style="text-align: left;">PS: Viac fotiek si pozrite tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=27038&l=eee73&id=673167926<br /></div><div style="text-align: center;"><br /><br /><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>--- FOR CHEAP FLIGHTS CLICK HERE ---<br /><object classid="clsid:D27CDB6E-AE6D-11cf-96B8-444553540000" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,29,0" width="468" height="60"><br /> <param name="movie" value="http://marketing.pelicantravel.com/galeria/sk/den-noc_en/468x60.swf?clickthru=http://www.pelikan.sk/en/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=1a695865"><br /> <param name="quality" value="high"><br /> <embed src="http://marketing.pelicantravel.com/galeria/sk/den-noc_en/468x60.swf?clickthru=http://www.pelikan.sk/en/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=1a695865" quality="high" pluginspage="http://www.macromedia.com/shockwave/download/index.cgi?P1_Prod_Version=ShockwaveFlash" type="application/x-shockwave-flash" width="468" height="60"></embed></object></strong></a><br /><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Lacné Letenky - kliknite SEM. </a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /><br /><br /><br /></div></div></div><div style="text-align: center;"></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7328499894912109884.post-88347041792281351672008-05-20T14:07:00.004-05:002010-11-05T06:50:27.317-05:00Starý a nový<div style="text-align: center;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e4528bda" target="_top"><img src="http://partner.pelikan.sk/banners/kralovskyvyber468x60.gif" alt="" title="" /></a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=e4528bda" alt="" width="1" height="1" /><br /></div><p class="MsoNormal">Keďže v ďalších blogoch budem spomínať<span style="font-size:0pt;"> </span>starý a nový tím, bolo by fajn ich trochu opísať.</p><p class="MsoNormal">Starý MC tím – Ewa, Igor, Nube, Jaime</p><p class="MsoNormal">Ewa – začala ako viceprezident (VP) pre Vzťahy s verejnosťou a komunikáciu. Keďže však po pár mesiacoch odstúpil prezident AIESECu<span style="font-size:0pt;"> </span>v Ekvádore, bola zvolená aj za prezidentku.<br />Ewa je z Poľska a je pomerne rázna a otvorená. Čo je celkom fajn. Má celkom rešpekt u ľudí a je pomerne veľmi emotívna.</p><p class="MsoNormal">Igor – VP pre Talent Management (niečo ako ľudské zdroje) z Brazílie. Zábavný 20 ročný chalan, ktorý je miláčikom tunajších žien každého veku.</p><p class="MsoNormal">Nube – VP pre Projekty z Ekvádorského mesta Guayaquil. Priateľská, otvorená, energie má za troch a je maximálne nápomocná a každý ju má rád. </p><p class="MsoNormal">Jaime – VP pre Medzinárodný výmenný program, ktorý pochádza z mesta Manta v Ekvádore. Má celkom smiešnu ale milú angličtinu, veľa sa smeje a je gay. Má max. 160 cm a vyzerá mierne ako indián. Čo je zaujímavé - je veľmi priateľský, ale moc nerozpráva. Keď sa však pripije je na nepoznanie a rozpráva veľa a je zábavný ako nikto. </p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal">Čo sa týka nového MC tímu – Deisi, Xime, Piotr, Mahmud, Manry a ja :)</p><p class="MsoNormal">Deisi – prezidentka.<span style="font-size:0pt;"> </span>Je malinká, ako väčšina ľudí z mesta Loja [Locha], odkiaľ pochádza. Je veľmi milá, stará sa o nás ako o deti, čo je celkom fajn a je veľmi slušná – ešte aj taxikárovi, ktorý nám ponúkol dvakrát vyššiu cenu sa poďakovala a ospravedlnila.</p><p class="MsoNormal">Xime – VP pre projekty je z Quita. Často sa smeje, je veľmi priama a inteligentná. Tým, že je z Quita, tak nám stále ešte pomáha sa udomácňovať a zháňať veci, ktoré potrebujeme.</p><p class="MsoNormal">Piotr – VP pre Vzťahy s verejnosťou a komunikáciu, pochádza z Poľska. Je ambiciózny, celkom nervák ale tiež vtipný a veľmi orientovaný na kontaktovanie a spoluprácu s firmami.</p><p class="MsoNormal">Mahmud aka Manolo – VP pre Talent Management. Narodil sa v Škótsku, po pár rokoch sa presťahoval s rodinou späť do Egyptu odkiaľ pochádza jeho rodina a posledný rok strávil na stáži v Nemecku. Nečakal som to, ale je pre mňa asi najvtipnejší človek v tíme. Súvisí to asi s tým, že je naladený na podobnej vlnovej dĺžke ako ja. Je inteligentný a veľmi priateľský.</p><p class="MsoNormal">Manry – VP pre Medzinárodný výmenný program. Z jej pôvodom je to zložitejšie – jej rodina pochádza s Číny, no Manry sa narodila v Ekvádore. Po asi 5 rokoch sa presťahovali do Kanady, takže Manry sa považuje za Kanaďanku, avšak s rodným jazykom čínštinou. Zvláštne je, že aj keď pochádza z Číny, je iba o niečo nižšia ako ja, no zďaleka prevyšuje väčšinu Ekvádorčanov. Manry má však takú čínsku povahu – tichšia, milá ku každému a nemá rada konflikty.</p><p class="MsoNormal">Ivan – VP pre Financie. No ja - inteligentný, pracovitý, krásny a skromný.<span style="font-size:0pt;"> </span>:D To bol vtip, seba opisovať nejdem,<span style="font-size:0pt;"> </span>mňa poznáte :)</p><br /><div style="text-align: center; font-family: georgia;"><span style="font-size:180%;"><br /><span style="font-size:130%;"><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top"><strong>Lacné Letenky TU</strong></a><br /></span><a href="http://www.pelikan.sk/?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" target="_top">Cheap Flights HERE</a><img style="border: 0pt none;" src="http://partner.pelikan.sk/scripts/imp.php?a_aid=ib01pelikan&a_bid=edd0cf67" alt="" width="1" height="1" /></span></div>Unknownnoreply@blogger.com0